Mrazive svetlo

Proste. Teraz som troška dosť odpísaný. Viete ja mám jeden problém, ktorý sa stále opakuje a to jest HOCIČO POVIEM A MYSLÍM TO INAK ĽUDIA ZLE POCHOPIA A POTOM SÚ NA MŇA NAHNEVANÝ. Ale mňa to tak neskutočne s prepáčením se.. Ja sa asi neviem vyjadrovať alebo čo. Alebo to vyriešim inak. Väčšina týcho problémov prúdi z ICQ. Ja raz spravím revolúciu a už sa tam nikdy nepripojím(podotýkam, že základ to má v katkinej hlave). Iba ak budem potrebovať poznámky alebo niečo dôležité, lebo ja si tam raz určite dose... všetko a vôbec to tak nebudem myslieť. A ďalšia chyba - načo to vravím vôbec niekomu(asi ľuďom moc verím a to sa mi nevypláca). Nabudúce si to asi nechám pre seba a budem čušať ako myśka. Majú myši vôbec problémy? Kladiem si otázku a aj si na ňu odpovedám. Áno, ale jedine ako sa najesť a byť nezabitý. Keby aj ľudia mali iba také problémy. Ale nemajú a horšie je, že sú limitovaný blbými slovami, ktoré iný berú inak. Ja sa asi raz z toho zosipem. A ešte jedna vec, ja sa na nikoho nedokážem vážne nasrať. Neviem či to je dobré, asi by som sa mal niekedy. Proste ja stále zažívam jeden problém - cit keď je niekto na mňa nahnevaný a potom to žehlím. Mňa život celkom baví ale tento kolobech nie(musím ho pretrhnúť ináč sa raz dočista odstrelím). Neviem či mi pomohlo, že som to tu napísal. Možno áno, možno nie. A prečo to vždy dopadne na osobu, ktorú mám rád zo všetkých najviac? Už sa mi to stalo s Aničkou, Katkou a mnoho ďalšími, ktorých teraz nejdem medializovať. Proste ja si niekedy kráľovsky kadím môj život. Ale tak prežije sa. Ja to skoro vždy vidím optimisticky. Čo už som taký. Tak ahojte a držte sa v živote skúšaný búrlivými vlnami ľudskej spleti citov. Qué romántico :D:D